Ako to celé začalo, časť 2 – Realita

V prvej časti ste sa dozvedeli prvopočiatky značky Banshee. Áno, zobrala som to skutočne od začiatku, od čias dávno minulých. Vlastne, iba 5 rokov dozadu. Ale aj tak. Teraz vám však poviem, ako to pokračovalo, čo sa stalo a čo nestalo.

Ťažké začiatky

Pár mesiacov neskôr, ako som začala s ručným šitím šperkov, som si rozmyslela, že moja technika je dobrá a je čas vypustiť moje diela do sveta. Však, keď to ostatní uvidia, tak možno aj niečo kúpia a nejaká žienka bude hrdo nosiť môj výtvor, z pod mojich rúk, s kúskom duše odo mňa. „To znie super“, povedala som si a založila stránku na facebooku. Keďže som poctivka, naštudovala som si všetky náležitosti, ako predávať, obvolala milión úradov a inštitúcií a dostala odpovede. Už mi nič nebránilo začať predávať. O nejaký čas som si založila obchodík na sashe.sk, nahodila produkty, fotečky, popisy, všetko ako má byť. A čakala som. A čakala, a čakala a čakala. Každý deň som pozerala niekoľko krát, kedy si už niekto niečo kúpi, „prečo toľko váhajú“, vravela som si.

PLEEEEEESK! Takú riadnu som dostala z oboch strán. Realita, dámy a páni. Tá ma prefliaskala, len sa tak zaprášilo 🙂 A napriek facke znenazdajky a kopancu do zadku, mi to aj tak na plno došlo až omnoho neskôr.. A že čo to bolo?

Keď som sa na to pozrela s odstupom času, bolo to jasné ako facka. No, možno mi trebalo silnejšiu na začiatku 🙂 Poviem vám pravdu, technika vôbec nebola dobrá. A to hovorím so všetkou slušnosťou. Popis produktov vyzeral asi takto: Zelené náušnice. Ručne šité. Koniec. Bodka. A fotky? Ka-ta-stro-fa. Ale však dobre, každý niekde začínal, nie? Síce som to zobrala celkom dobre, ale smutná som bola. Bolo to škaredé, ja som bola hrdá. Čo viac k tomu dodať.

Precitnutie

Čo je ale na mne super, že sa nerada vzdávam. A keď to dokázali iný, prečo by som to akože nemohla dokázať ja? Moja mama ma vždy učila: Porovnávaj sa s lepšími. A tak som sa. A vylepšovala som. Šila som o dušu. Aj o moju aj o všetkých naokolo. Hľadala som informácie, ako zlepšiť fotky, ako vyniknúť, ako to urobiť správne.Poviem vám, informácii je veľa. Čítate,skúšate, ponárate sa hlbšie a hlbšie a aj tak to stále nie je ono. Stále tomu niečo chýba. Potom – neskôr- mi došlo, že ja to predsa nemôžem robiť tak ako to robia iný. Lebo ja nie som oni. Ja som ja. A nemôžem predsa čakať, že iskru, ktorú je cítiť z výrobkov iných budem mať aj ja, ak to spravím rovnako. A tak som sa vydala vlastnou cestou. A teda aby sme si boli na jasnom, toto všetko sa nestalo za noc. Kdežeeee. Mesiace, dlhé mesiace. O tom sa ale dočítate v ďalšej časti.

A prečo vám nehovorím iba tie krásne chvíle? Ako to šlo všetko samo, ako sa darilo od prvého dňa a všetko bolo úžasné? Lebo to tak jednoducho nebolo 🙂 Podľa mňa je nesmierne dôležité ukázať na seba prstom, povedať si čo bolo zle a nabudúce to urobiť inak. Alebo aspoň pomôcť iným urobiť to inak. Ako inak sa máme posunúť vpred ak nevieme, kam kráčame?

Ponaučenia na záver:

• Buďte sami sebou

• Nevzdávajte sa

• Vzdelávajte sa

• Učte sa na chybách svojich, aj iných

• Ľúbte sa 🙂

Banshee