Ako to celé začalo – časť 1, Eufória

Pred niekoľkými rokmi, v prenajatom byte, s troškou času navyše, som nevedela, čo s rukami. V tom čase som ručnú tvorbu poznala len z detstva, keď ma stará mama učila štrikovať,vyšívať,háčkovať a to je asi všetko. Tam niekde moje začiatky ručne vytvoreného diela začali a aj skončili. Čo som však vtedy ani netušila, že sa k tomu raz vrátim a to s veľkou slávou a radosťou.

Objavenie lásky

Ako som sa teda tak nudila v 30tich metroch švorcových životného priestoru,pri gúglení, čo by som asi tak mohla robiť som natrafila na rôzne obrázky náušníc. Náušnice boli ručne ušité technikou soutache. Doteraz si pamätám svoje prvé myšlienky: „Sutáh. Tak sa to číta? To čo je za kravinu.“ Tak som otvorila translator a pátracia akcia sa začala. A môj neposedný duch narazil na úžasnú vec, tvorbu rukami.A čo iné som si mohla vybrať, ako to, čo mi prvé padlo do oka. Ručné šitie šperkov. A možno to bolo len preto, že posledných pár rokov (a vlastne aj tých ďalších) som trávila v takmer čisto mužskej spoločnosti. Viete ako, IT svet. Tam nie je veľa kamošiek, s ktorými môžte pokecať o správnom doplnku k outfitu.

Objavenie talentu

Ako asi každý začínajúci ručnovyrábač, nakúpila som materiál a išlo sa na to. Ja som si nikdy nepotrpela na návody a postup práce. Proste som sa do toho vrhla, lebo však čo už na tom môže byť také ťažké, že. Neviete si predstaviť, aká som bola hrdá na svoje prvé náušky a hrdo som ich ukazovala frajerovi:“Kukaj jaké pekné. Veď to je úplne jednoduché.“ (Samozrejme že to jednoduché nebolo, foto ako dôkaz správnosti fungovania tzv. „Ružového filtra“.)Frajer kývol hlavou na znak zachytenia informácie a ja som pokračovala: „Hneď zajtra musím ísť kúpiť ďalší materiál.“ – Lebo samozrejme, ten čo som už mala doma by mi síce vystačil na ušitie 10tich kolekcií, ale čo ak by som zajtra potrebovala ružovú a ja by som práve tú ružovú doma nemala. Poznáte to určite aj vy 🙂

Foto ako dôkazy:

Takto sa zrodila moja láska k ručnému šitiu. Vtedy som  však ešte netušila, čo sa práve stalo a aký to na mňa bude mať vplyv. Keď sa ma na jednom pohovore pýtali, kde sa vidím o 5 rokov, ani by mi nenapadlo, že to bude práve tu, kde stojím dnes 🙂

Ako to celé pokračovalo sa dozviete nabudúce 🙂

P.S.: A ako vlastne vyzerám? Takto 🙂

Banshee, teší ma 🙂



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *